Monarchia.sk

Voľby

Kde nejakým spôsobom prebiehajú voľby, je otázkou matematickej pravdepodobnosti, kedy do čela (organizácie, inštitúcie, štátu) sa dostane zradca, konajúci vo svoj vlastný prospech, alebo prospech tých, ktorým slúži. V dôsledku toho bez boja odovzdá územie, moc, majetok alebo určitú hodnotu, ktorú voľbami dostal do správy.

Aby sme si túto zákonitosť lepšie uvedomili, stačí si predstaviť firmu, ktorá nemá majiteľa, ale riadia ju zamestnanci. Každé štyri roky sú voľby riaditeľa firmy, kedy všetci zamestnanci volia a majú právo byť zvolení. Je možné, že dlhé desaťročia bude vždy zvolený poctivý riaditeľ, ktorý bude konať striktne v záujme firmy. Je však matematicky pravdepodobné, že skôr či neskôr bude zvolený niekto taký, kto bude majetok firmy odlievať firmám svojich rodinných príslušníkov alebo bude prijímať štedré úplatky od konkurencie, a konať v cudzom záujme. V dôsledku toho sa z firmy stane tunel, ktorej osud bude skôr či neskôr spečatený.

Mnohí máme v živej pamäti udalosti v bývalom Sovietskom zväze, kedy po smrti L. Brežneva sa straníckymi voľbami do čela dostal najprv J. Andropov, krátko na to K. Černenko (podivná náhla smrť týchto pánov), až napokon M. Gorbačov, ktorý bol reformátor, ibaže spôsobil odovzdanie impéria (zánik východného bloku a rozpad Sovietskeho zväzu).

Po smrti pápeža Jána Pavla II, do čela Katolíckej cirkvi bol zvolený J. Ratzinger. Výsledok tejto voľby evidentne nebol po chuti určitým vplyvným kruhom svetového diania, a tak sa rozbehla nechutná diskreditačná kampaň proti tejto cirkvi i samotnému pápežovi. Voľby sa opakovali. Zvolený bol nový pápež, značne tolerantný k súčasnej presadzovanej politike, ktorá v mnohom ide proti základom, na ktorých stojí Katolícka cirkev. Aké z toho vyplynú dôsledky? – Nie je ťažké si to domyslieť.

« späť